MOBIL.sk MOBIL.sk

Nový samoopravovací materiál si prepožičiava vlastnosti od rastlín. Dostane sa aj do mobilov?
zdroj: MIT

Nový samoopravovací materiál si prepožičiava vlastnosti od rastlín. Dostane sa aj do mobilov?

Smartfóny sú zariadeniami, ktorým venujeme denne veľmi veľa času. Používame ich pri mnohých činnostiach a toto používanie na nich logicky zanecháva stopy v podobe opotrebovania. Vyzerá to tak, že svitá na lepšie časy.

Výrobcovia sa už roky snažia prísť na to, ktorý materiál by bol pre mobilné zariadenia najvhodnejší. Ide o to, aby aj niečo vydržal a aby nebol drahý na výrobu. Najnovším objavom vedcov z MIT (Massachisetts Institute of Technology) je materiál založený na atómoch uhlíka, ktorý sa opraví sám a pritom ešte aj zredukuje obsah oxidu uhličitého vo vzduchu. Ako je to možné?

Ide o hydrogélovú maticu (hydrogel matrix) tvorenú z aminopropylmetakrylamidu (APMA), glukózového polyméru a enzýmu nazývaného glukózooxidáza. Lenže najdôležitejším prvkom riešenia sú chloroplasty, ktoré pomáhajú rastlinám pri fotosyntéze. Vedcom sa chloroplasty podarilo extrahovať z listov špenátu a umiestniť ich do hydrogélu.

Tu chloroplasty vykonávajú svoju činnosť tak ako pri klasických rastlinách. Doslova vyťahujú molekuly oxidu uhližitého z ovzdušia a získaný uhlík používajú na reparáciu poškodeného materiálu a materiál sa tak obnovuje. Odpadom je tak kyslík. "Predstavte si syntetický materiál, ktorý by mohol rásť ako strom. Bral by uhlík z atmosferického oxidu uhličitého a začleňoval by ho do kostry materiálu," hovorí Michael Strano, autor štúdie.

Chloroplasty (svetlá zelená) umiestnené v hydrogéle (tmavá zelená) odoberajú z ovzdušia molekuly oxidu uhličitého, aby uhlík v ňom obsiahnutý použili na opravu počkodených častí materiálu / MIT

Táto vlastnosť dáva materiálu niekoľko výhod. Znižuje podieľ oxidu uhličitého vo vzduchu, čo by sa pri masívnom využívaní materiálu teoreticky mohlo odraziť na spomalení globálneho otepľovania. Zároveň by z neho vyrobené zariadenia a produkty mohli dlhšie vydržať ako nové. "Naša práca ukazuje, že oxid uhličitý nemusí byť záťažou a nákladom," hovorí Strano. "Uhlík je všade. Aj ľudia sú tvorený z uhlíka. Môžeme postaviť uhlíkový svet."

Na tejto myšlienke však tím vedcov bude musieť ešte stráviť ešte nejaký ten čas. Zrejme najväčšou prekážkou je životnosť chloroplastov. Tie totiž v materiále vyrdžia iba niekoľko hodín po odobratí z listov špenátu. Vedci teda začali pracovať na syntetickej náhrade, ktorá by robila to isté a zároveň by vydržala dlhšie. Bude potrebné zapracovať aj na pevnosti materiálu.

Pokiaľ vedci tieto prekážky zdolajú, materiál bude pravdepodobne služiť najskôr ako náter alebo výplň špár a medzier. Neskôr sa s ním však počíta aj ako so stavebným materiálom. Po plaste, hliníku, skle a oceli by sme sa teda raz mohli dočkať biologicky aktívneho materiálu, ktorý sa bude podieľať na zlepšovaní životného prostredia.

Najnovšie z kategórie: Lifestyle

Pozri viac

Odporúčame

Fun rádio